Áno, zatváram oči a otváram srdce.
Nechcem (nedokážem?) sa pozerať na tie zvratky okolo seba. A možno aj na seba.
Čo sa týka srdca, otváram ho, lebo je preplnené (tým) humusom. Dá sa to prirovnať k zapálenej rane. Musíte vytlačiť hnis, lebo prídete o celú končatinu... Nie, nemusíte. Ale urobíte tak, pokiaľ si chcete zachrániť danú časť svojho tela. Aj keď, načo nám je telo? Aby sme mali kde držať dušu? Aby sme mali čím zapĺňať prázdne miesta vo svete?
Asi by som sa mal najskôr predstaviť. A tu je problém - mal by som. Mal by som aj držať hubu...
Ale blog som si založil preto, že nechcem držať hubu a povedať aspoň tu, čo si myslím, čo cítim, čo chcem kričať do celého sveta, čo ...
Tak niečo predsalen :
- Som... realista.
- Som... XY. Možno by som mal byť XX alebo YY alebo ZZ, ale ja som XY.
- Som... oplieskaný životom. Nieje výstižné použiť minulý čas. Takže : oplieskávaný.
- Som... možno som aj časť z toho, čo naozaj som. Napriem tomu, že niekedy mám pocit, že z ďaleka niesom čím som bol. Som tým, čo zo mňa spravila táto doba. Ani to nieje pravda. Vzpieram sa. Hoci viem, že to nič nezmení; hoci viem, že je to len naťahovanie času; hoci viem, že ma to aj tak pomelie; hoci viem, že neuniknem; hoci viem, že všetko bude úplne rovnaké, či sa vzopriem alebo nie; hoci...
Komentáre
Tvoje slová, otázky, črty úvah,... sú mi veľmi blízke. Píš ďalej...
tak..nech ti tento blog prinesie to,čo od neho očakávaš..
zase sa moc mlieť nedaj,
a píš, vidím, že bude sranda....
Ketrin, dík za milé slová.
Ďalšia dáma z top-ky :P
MissEllie, dík aj tebe.
A ďalšia dáma :P
Dík za povzbudenie a hádam aj sranda bude.
pozdravujem
ale nepreháňaj..veď v topke nie som.:)))
ale ak je to tak,tak nech ťa blogovanie milo prekvapí..:)))
Noncreativ, konečne nejaký chlap :P
:D
MissEllie, ops, omyl. Ale ešte nedávno si bola:))
Na teba či na chlapov? :)))
Potešenie na mojej strane.
XY
XY
Topas - nechcem sa ťa dotknúť,
- (v článku je " Som tým, čo zo mňa spravila táto doba. Ani to nieje pravda. Vzpieram sa.") teda snažím sa vzpierať dobe a jej deformačným účinkom na mňa...
- Áno sám sebou chcem ostať (veď práve preto sa vzpieram).
- Ďakujem.
Iris, bozkávam.