ak má človek vieru v seba, nádej je tá posledná čo sklame.. páči sa mi tá báseň..:-)
publikované: 14.01.2009 09:34:23 | autor: zara (e-mail, web, neautorizovaný)
Zaruška - aj mne sa páči. Je taká zvláštna...
Nechcem sa opakovať, ale keď ju čítam (hocikoľkýkrát), mojím vnútrom prúdi veľmi veľa...neviem to presne popísať... energie?, pocitov?, nálad?,...
Takto nejako to je u mňa aj s obrazmi. Potrebujem aby mali atmosféru... Aj keď smutnú, melancholickú, ale aby z nich niečo vyžarovalo.
- vraj... vieš, zase som pri XY... - nezomiera, ale chabne, slabne,... (Hovorím o nádeji, nie o ňom :-)) )
- Ono často nestačí len viera v seba (jasné, ako na čo)
- Otázne, či nádej môže sklamať. Na jednej strane veľmi - keď je planá, prehnaná,...nádej. No to je asi skôr očakávanie. Ale tieto veci nemajú od seba až tak ďaleko. Tu sa prelína viacero vecí...
dávame si príliš veľa otázok na ktoré nevieme odpovedať a potom zostáva už len nádej, na poslednom mieste, k nej slová, podmienočky... ak, ale...
viem čo myslíš, viem ako to myslíš, a možno pochopíš, že každý skutok čo sa stal má svoj význam, síce zabolí, ale posunie ďalej...
Katka ja XY verím, neviem prečo, ale mám pocit že tento chlapík sa dostane zo všetkého, pomaly postupne sa prepracuje k víťazstvu... len tá nádej mi vraví bude to dobré, ale on má na výber, a očakávanie je, že si vyberie to čo ponúka moja nádej, teraz už len byť malou bludnou myšlienkou v jeho hlave a vidieť, ktorú cestu zvolil..
nádej a očakávanie sú spletené... to je veru pravda..
publikované: 14.01.2009 10:02:59 | autor: zara (e-mail, web, neautorizovaný)
Zara - ako to robíš?!??? Už ma to začína hnevať!
No, nie hnevať v tom pravom slova zmysle... prekvapovať, udivovať, tešiť... :-)
Ty vždy (ok, povedzme pre istotu - často. Ale veľmi veľmi často :-)) ) povieš také veci, že mne úplne z duše. Niekedy z (po)vrchu, niekedy z kútiku, ale presne, presne čo chcem povedať a neviem :-)), alebo nepoviem...alebo to "len" cítim...
Nuž, trochu k veci :
- Jasné, jasné, relativita naša zemská...
Jedno učenie hovorí, že všetko čo sa deje, sa deje pre niečo. Teda všetko čo sa stalo (deje) nás malo (má) niečo naučiť. -Toto si vravím, a hľadám tu vec...až pokiaľ ju nenájdem :-) existuje vždy. Niekedy jedna, niekedy viacero...
Trochu pravdy : z viacerých (závažnejších) vecí som ho (napriek veku, situácii, a pod) dostala ja. On sa skôr stiahne. Snažím sa ho naučiť bojovať... Teraz má príležitosť. Dúfam, že ju využije :-)
Ale áno, treba odhodlanie. Bez neho to nejde. Húženvatosť je jeho :-)...
Verím v dobrý koniec. Len čakám kedy príde, ale neuvažujem o tom, že by neprišiel...
asi sa zadarilo mať rovnaký názor na život...:-)))
;-) tak držím palce aby to všetko dopadlo tak ako si praješ Ty, lebo to prianie je dobré, a má pozitívny smer...
publikované: 14.01.2009 10:29:30 | autor: zara (e-mail, web, neautorizovaný)
Zuzanka - nuže mi prezraď...čo to naznačuješ...?!?
- Lesom? Nedá sa stretnúť toho Kadekoha aj niekde inde? :-))
Komentáre
Katka, nádej nezomiera..
Zaruška - aj mne sa páči. Je taká zvláštna...
Takto nejako to je u mňa aj s obrazmi. Potrebujem aby mali atmosféru... Aj keď smutnú, melancholickú, ale aby z nich niečo vyžarovalo.
- vraj... vieš, zase som pri XY... - nezomiera, ale chabne, slabne,... (Hovorím o nádeji, nie o ňom :-)) )
- Ono často nestačí len viera v seba (jasné, ako na čo)
- Otázne, či nádej môže sklamať. Na jednej strane veľmi - keď je planá, prehnaná,...nádej. No to je asi skôr očakávanie. Ale tieto veci nemajú od seba až tak ďaleko. Tu sa prelína viacero vecí...
Katka, vieš ono je to všetko relatívne
viem čo myslíš, viem ako to myslíš, a možno pochopíš, že každý skutok čo sa stal má svoj význam, síce zabolí, ale posunie ďalej...
Katka ja XY verím, neviem prečo, ale mám pocit že tento chlapík sa dostane zo všetkého, pomaly postupne sa prepracuje k víťazstvu... len tá nádej mi vraví bude to dobré, ale on má na výber, a očakávanie je, že si vyberie to čo ponúka moja nádej, teraz už len byť malou bludnou myšlienkou v jeho hlave a vidieť, ktorú cestu zvolil..
nádej a očakávanie sú spletené... to je veru pravda..
Zara - ako to robíš?!??? Už ma to začína hnevať!
Ty vždy (ok, povedzme pre istotu - často. Ale veľmi veľmi často :-)) ) povieš také veci, že mne úplne z duše. Niekedy z (po)vrchu, niekedy z kútiku, ale presne, presne čo chcem povedať a neviem :-)), alebo nepoviem...alebo to "len" cítim...
Nuž, trochu k veci :
- Jasné, jasné, relativita naša zemská...
Jedno učenie hovorí, že všetko čo sa deje, sa deje pre niečo. Teda všetko čo sa stalo (deje) nás malo (má) niečo naučiť. -Toto si vravím, a hľadám tu vec...až pokiaľ ju nenájdem :-) existuje vždy. Niekedy jedna, niekedy viacero...
Trochu pravdy : z viacerých (závažnejších) vecí som ho (napriek veku, situácii, a pod) dostala ja. On sa skôr stiahne. Snažím sa ho naučiť bojovať... Teraz má príležitosť. Dúfam, že ju využije :-)
Ale áno, treba odhodlanie. Bez neho to nejde. Húženvatosť je jeho :-)...
Verím v dobrý koniec. Len čakám kedy príde, ale neuvažujem o tom, že by neprišiel...
- Nedávam mu na výber! Berie tvoju! :-))
Ha, a ja ten básnicky rukopis dobre poznám...
Katka, nuž
;-) tak držím palce aby to všetko dopadlo tak ako si praješ Ty, lebo to prianie je dobré, a má pozitívny smer...
Zuzanka - nuže mi prezraď...čo to naznačuješ...?!?
Dobre Zara, ale až tak?
Ďakujeeem, ďakujeeem, opäť ma tak tešíš. -Ale to mi nerobí dobre, lebo potom som ešteviac vyjašená a...a...sa môže hocičo stať :-))
Asi som na po kraji tomu porozumieť
Derechura - taaak rada ťa vidím :-)
- Viem, viem, ako si myslela...ale dnes mám optimistický deň.
:-)
Ketrin, ten optimisticky naladený deň
Derechura - ja sa nedám :-)
Aj tebe : veľa nerušených optimistických dní.
Kexynka...
Pekné slová, krátke a výstižné (-:
Lasky :-) sranda, že ja ani neviem ako som k tomu prišla :-))